|
S laskavým svolením pana Antona Seleckého z občanského združení "Magnificat" vám můžeme nabídnout ke stažení knihu "Čakám vás v nebi 2". V této knize na 135 stranách si můžete přečíst všechna poselství Panny Marie v Litmanové a mnoho krásných svědectví lidí a poutníků, o jejich obrácení a duchovních zážitcích spojených s Litmanovou. Kniha má velikost 970kB je ve formátu PDF a můžete si ji stáhnout tady (zip-archív). (Tato stránka možná čeká zrovna na Vaše svědectví! Máte-li nějakou osobní zkušenost z Litmanové, zašlete nám ji emailem, zde je naše adresa: info(zavináč)litmanova(tečka)info ) Moje drahé deti! Kto sa modlí ruženec, vyprosuje si zároveň všetky potrebné milosti.
Nepoškvrnená Čistota na hore Zvir, 23. decembra 1990
Bože, daj mi pochopiť Narodila som sa v Ratkovej. Pochádzam z evanjelickej rodiny. Ako dieťa som chodila do kostola. Bola som i konfirmovaná, ale na evanjelickú vieru si už nepamätám. Viem len, že na konfirmácii som spievala pieseň Hrad prepevný je Pán Boh náš. Keď sme odišli bývať do Tisovca, začala som študovať na hutníckej priemyslovke. Skončila som ju v r. 1970, odbor tepelné spracovanie kovov. Počas tohto štúdia som chodievala na návštevu k spolužiačke do Pohronskej Polhory. Vtedy som už často chodievala u nich do katolíckeho 32 kostola. Priznám sa úprimne, že sv. omši som nerozumela. Nevedela som ani, čo je to Zdravas Mária. Tak prešli štyri roky. Spolužiačke som povedala, že keď sa vydám, pôjde mojim deťom za krstnú mamu. Tak sa aj stalo. Prvá dcérka sa mi narodila už tu, v Šaci. Spolužiačka často prichádzala ku mne a doniesla mi aj katolícku knižku. Priznám sa, že teraz ma veľmi bolí, že tá knižka dlho stála medzi ostatnými knižkami. Dcérka často chodila do kostola so susedinými deťmi, bola aj na birmovke. Keď mala štyri roky, rozišla som sa s manželom, lebo si našiel inú známosť. Potom sme ešte viackrát začali spolu žiť, mali sme aj druhú dcérku. Lenže on veľa pil a často nebol doma. Vtedy som veľa šila po nociach a brala lieky, ktoré ma veľmi utlmovali. Teraz ma však najviac mrzí, že tam vtedy nebola modlitba. Nech mi Pán Ježiš odpustí, že som ho nemala v myšlienkach. Neskôr staršia dcérka odišla do Grécka. Žila som len s tou mladšou. Keď prichádzala do puberty, začala fajčiť a chodiť na diskotéky. Raz sa vrátila z diskotéky pod vplyvom alkoholu a my sme sa pochytili. So mnou to dopadlo veľmi zle: vyplo mi vedomie a odviezli ma na psychiatriu. Keď som prišla domov, stretla som priateľku - gréckokatolíčku. Dala mi ruženec a modlitbu Božie milosrdenstvo. A ja som sa začala modliť. Až teraz viem, akú silu mi dal ten ruženček. Veľmi ďakujem milostivému Bohu za túto priateľku. Bola vo viacerých štátoch, kde sa zjavila Panna Mária. Do Litmanovej chodila skoro každý mesiac a chodí i naďalej. Potom mi začala nosiť vodu z Lúrd a z Litmanovej. Ani neviem, ako si ma Panna Mária pozvala do Litmanovej. Bolo to asi v máji. Počas návštevy na hore Zvir ma Matka Božia liečila a lieči ma stále. Zdokonaľuje moje srdce, myšlienky a dušu, ktorá bola veľmi ubolená. Aj tá voda je veľmi dobrá. Keď som prišla domov, začala som písať prosby Panny Márie - o čo nás prosí, čím nás varuje, kým je čas, ktorý nám dáva Pán Ježiš. „Mama, a teraz chcem žiť inak. Zmeň môj život a priveď ma k Otcovi. Úplne Ti dôverujem, že ma k nemu privedieš. Bože, odovzdávam Ti svoju minulosť a vkladám do Teba svoju budúcnosť. A ďakujem Ti za dnešok, ktorý mi dávaš. A radujem sa, lebo si stále pri mne: „Bože, daj sa mi tešiť z Tvojej prítomnosti. Bože, daj mi pochopiť tieto slová...“
Elena Vargová, Košice-Šaca
(ukázka z knihy "Čakám vás v nebi 2".)
Moje drahé deti! Vaše prosby budú zvlášť vyslyšané, ale musia byť úprimné a vychádzať z čistého srdca.
Nepoškvrnená Čistota na hore Zvir, 5. mája 1991
Modlitby a lieky Vážený pán šéfredaktor, zverejnite, prosím Vás, to, čo teraz napíšem. Je to skutočná výpoveď, pravdivé svedectvo. Dlho som váhala, ale moje vnútorné „ja“ ma nutká, aby som zverejnila udalosť, ktorú sme zažili v našej rodine presne pred rokom - začiatkom februára 1997. Ešte chcem podotknúť, že Litmanovú navštevujem nepravidelne, ako mi čas dovolí, no viac v zime. Manžel s mladšou dcérou ešte menej. V prvú januárovú nedeľu 1997 sme išli do Litmanovej obaja s manželom. Bola fujavica, ale podarilo sa nám tam dostať. Išla som tam s nádejou a prosbou v srdci, určite aj manžel, ale o tom sme nehovorili, kto s akým zámerom tam ide. O mesiac totiž staršia dcéra čakala prvorodený prírastok do rodiny. Všetci sme sa tešili. Chlapček sa narodil 1. februára, zdravý. Dlho sme sa však z jeho zdravia netešili. Päť hodín po pôrode dieťa dostalo petechie (bodkovité krvné výrony). Lekári boli nútení vymeniť vyše 90 % krvi, neskoršie ešte 2-3 krát dodávali krv. Veľkú nádej na prežitie dieťaťu nedávali, vraj záleží na tom, ako prijme krv darcu. Väčšinou deti s takou chorobou zomierajú, proste, je to ojedinelý prípad. Bol to pre nás doslova šok. Manžel mi nadával, že koľko sa modlím a práve nám sa to stalo. Ja som mu povedala, že sa netreba rúhať Bohu, ale viac sa modliť. A tak večer čo večer sme sa modlili spoločne pri zapálenej hromničnej svieci a soške Nepoškvrneného počatia Panny Márie. V noci som nemohla spávať a vtedy som sa modlila ruženec a litánie k Matke ustavičnej pomoci. Skrz Pannu Máriu som prosila jej Syna, aby uzdravil naše vnúča, ale nie tak, že to chcem silou-mocou, ale ak On chce, nech sa stane jeho vôľa. Neviem ani opísať, ako trpela naša dcéra, keď sa v nemocnici nemohla k dieťaťu priblížiť, len ukradomky naň pozrieť. Po necelých dvoch dňoch bolo dieťa v pojazdnom inkubátore prevezené do inej nemocnice, kde majú lepšie vybavenie, ale ani tam nám veľkú nádej nedávali. Lekári nevedeli presne, o aký druh choroby ide - ale je to choroba krvi. Dnes už netreba nikomu veľa hovoriť, keď ide o chorobu krvi. K tomu sa pridružovali ešte ďalšie komplikácie - infekcia, zlé dýchanie, krvácanie do žalúdka. Nádej na prežitie bola minimálna. Dieťa bolo pokrstené v inkubátore, my sme tam ani nemohli byť, lebo v tom čase bola chrípková epidémia. S dcérou to bolo veľmi zlé, báli sme sa, že ochorie. Po týždni ju pustili domov, no dieťa ostalo aj naďalej v nemocnici. Týždeň trápenia, neistoty bol za nami. Práve bola prvá februárová nedeľa, všetci ešte spali, keď som vstala a s ťažkým, uboleným srdcom odcestovala do Litmanovej. Nemusela som predkladať svoj zármutok, Panna Mária o ňom vedela. Pri lavičke zjavenia som ju znova prosila o uzdravenie. Už vtedy som tajne cítila a dúfala, že to dieťa bude žiť. Teraz má náš vnúčik rok. Je zdravý, bystrý, niekedy až veľmi živý. Chodiť začal ako 10 a pol mesačný. Ešte keď bolo dieťa v nemocnici, mojej sestre (je zdravotná sestra) povedali, že aj keď dieťa bude žiť, nemusí, ale môže byť postihnuté duševne. Teraz nevidím nijaké známky choroby a potvrdili to aj lekári. V lete, po vyše pol roku, sme sa dozvedeli, že na účet nemocnice, kde sa dieťa narodilo, bol vydaný veľmi drahý liek ,a v nemocnici, do ktorej bolo dieťa preložené, doktorka z príslušného oddelenia čakala dva dni s podaním lieku, lebo si myslela, že dieťa zomrie a taký drahý liek je preňho zbytočný. Neviem, čo je na tom pravdy, ani nebudem pátrať, či bol alebo nebol liek podaný. Nejdem sa sťažovať, v dnešných časoch sa človek aj tak pravdy nedovolá. Jedno je však isté: dieťa žije a je zdravé. Som pevne presvedčená, a môj manžel tiež, že náš milosrdný Pán na príhovor svojej Matky Preblahoslavenej Panny Márie vyslyšal našu prosbu. Odvtedy chodíme častejšie k litmanovskej Panne Márii. Máme za čo ďakovať, zvelebovať ju a stále jej dôverovať. Do ďalšej práce Vám prajem veľa šťastia, zdravia a Božích milostí. Veľmi sa teším na každé nové číslo Vášho nádherného časopisu M ROSA. Veľmi mi pomáha v mnohých ťažkostiach a pri vážnych rozhodnutiach, rozširuje obzor mojich znalostí. Uverejňujete v ňom články, aké nikde inde nečítam. Varujete pred rôznym zlom a nebezpečenstvami a upozorňujete na, rozlišovanie dobra od zla. Odkedy ho čítam a navštevujem Litmanovú, veci a udalosti beriem ináč. Teraz som pokojnejšia a rozvážnejšia. Aj ľudí vidím v inom svetle, skrátka, na svet sa pozerám inými očami. Mária, Matka naša, skry nás pod svoj plášť!
Vaša M. I. z Košíc
(ukázka z knihy "Čakám vás v nebi 2".)
Moje drahé deti! Otvorte mi svoje srdcia a zažijete pravý pokoj a pravé šťastie. Ďakujte za kríž...!
Nepoškvrnená Čistota na hore Zvir, 5. apríla 1992
Milosť utrpenia Vážená redakcia M ROSY! Po dlhšom váhaní som sa rozhodol napísať svoje svedectvo o Bohu a jeho nekonečnej láske. V Boha som od malička síce veril, no do kostola som chodil len nasilu. Keď som sa oženil, moje návštevy v kostole boli čoraz zriedkavejšie. Nakoniec to boli len sviatky, keď som navštívil Boží chrám. Upadal som čoraz viac do hriechu. Potom som ochorel. Mal som problémy s neurózou srdca a žalúdka. Skúšal som rôzne liečenia, psychotroniku, no nič mi nepomáhalo a nedávalo pokoj mojej duši. Vo februári 1994 som ochorel na chrípku. Mal som vysoké horúčky trvajúce niekoľko dní. Bral som lieky, robil si zábaly, no horúčky, sa stále vracali. V tom čase som čítal knihu od starej mamy: Fatima - Mária hovorí k svetu. Ani neviem, čo to bola za sila, že ma pritiahla čítať túto knihu. Na odporučenie Panny Márie som si kľakol pred jej sošku a pomodlil som sa ruženec. Priznám sa, vtedy som sa ho modlil prvý raz vo svojom živote a ani som poriadne nevedel, ako sa modlí. Bol som doma sám, a keď som sa pomodlil, šiel som do kuchyne napiť sa čaju. Vonku bolo zamračené a po slnku nebolo ani chýru. Tu sa mi objavila vo dverách žiara. Myslel som si, že vychádza slnko, no keď som sa pozrel von, bolo stále zamračené. Trvalo to len niekoľko sekúnd. So žiarou zmizli aj moje horúčky. Od tej chvíle som viac vysoké horúčky nemal, a to sú už viac ako štyri roky. V septembri 1996 som bol vo Zvolene na stretnutí s Donom Gobbim. Tu som sa celý zasvätil Panne Márii. V októbri toho roku som bol prvý raz v Litmanovej. Na spiatočnej ceste som si v autobuse čítal posolstvá litmanovskej Panny Márie. Tu mi Panna Mária osvietila dušu a ukázala mi moje staré hriechy, na ktoré som už dávno zabudol. Rozhodol som sa preto znovu ísť na spoveď. Pri spovedi som cítil, že sa vlastne nespovedám ja, ale sám Duch Svätý vedie moje slová. Povedal som celý životopis. Slová mi samy plynuli z úst. Ďakujem Bohu, že mi takto otvoril srdce. Od toho dňa som sa začal modliť jeden ruženec denne. Ťahalo ma to a stále ma to ťahá späť do Litmanovej, kde vždy cítim pokoj a lásku Panny Márie. Aj pri návštevách kostola, no najmä pri návštevách eucharistického Ježiša, nachádzam pokoj, radosť v srdci. Viem, že Ježiš je prítomný v Eucharistii ako živý Boh a živý Človek, že ma vždy vypočuje, posilní moju dušu i telo a naplní ma nesmiernou radosťou. Chcem všetkým, ktorí hľadajú pokoj a radosť, povedať: Choďte k Ježišovi. Len tam skutočne nájdete pokoj. Keď sme boli s manželkou mladší, po druhom synovi, asi po dvoch mesiacoch, sme opäť čakali dieťa. A to sme si my nehodní dali zabiť. Podieľali sme sa na vražde, lenže vtedy sme si to neuvedomovali. To nás však - samozrejme - neospravedlňuje. Hoci som sa z toho dávno vyspovedal, vždy ma táto myšlienka prenasledovala. Po ôsmich rokoch sme prosili Boha, aby sme mohli mať dievčatko, aby to bolo práve to dieťa, ktoré sme zavrhli. Modlili sme sa za to ruženec a Boh nám odpustil. Narodilo sa nám zdravé dievčatko, hoci o mesiac skôr. V máji 1997 som bol v Medžugorí. Cítil som tam prítomnosť Panny Márie na každom kroku. No myšlienky na naše zabité dieťa ma stále prenasledovali, najmä pri výstupe na Križevac. Celou cestou som za to trpel. Na vrchu pri kríži som pocítil, že Boh mi odpustil, že ma miluje. Cítil som z kríža vychádzať nesmiernu silu a tá naplnila moje srdce pokojom. Mnoho ľudí sa v Medžugorí uzdravilo na tele i na duši. Ja som pri vyloženej Eucharistii znova cítil prítomnosť Panny Márie. Jej krásnu vôňu, akoby voňali všetky druhy kvetov. Po návrate domov soška Panny Márie, ktorú som si kúpil, vydávala tri mesiace vôňu, ktorú som cítil v Medžugorí. Od chvíle, keď som sa vrátil z Medžugoria, modlím sa celý ruženec. Vždy som si myslel, že sa to nedá stihnúť. Panna Mária sa však o to postará, len sa jej treba celkom oddať. Predtým som mával veľký strach z choroby, zo smrti a zo satana. V Medžugorí mi kňaz povedal, že budem pokúšaný a že som dostal milosť trpieť za svoju rodinu. A vďaka Panne Márii sa môj strach pomaly stráca. Jediná vec, ktorú treba urobiť, je celkom sa oddať Božej vôli, celkom sa zasvätiť Panne Márii a Ježišovi. Keď ma prenasleduje satan, prosím Pannu Máriu a svätého Michala archanjela o pomoc. Vtedy poviem: „Nech sa stane vôľa Božia.“ Strach ustúpi a nastane pokoj i radosť v mojej duši. Vždy vtedy chválim Boha za jeho veľkú lásku. Mám aj mnoho dní, keď cítim duchovnú prázdnotu, no sú aj dni, keď nachádzam skutočný pokoj a radosť v modlitbe. Modlitba je to, čo potrebujeme, aby sme rástli v Bohu. Modlitba je sila, láska a pokoj ducha i tela. Do Litmanovej mi Panna Mária pomohla priviesť aj moju manželku a verím, že mi ju raz pomôže navždy priviesť aj ku Kristovi. Na záver chcem dodať, že som ešte stále veľmi hriešny - som výbušnej povahy a často si uvedomujem, že som niekomu ublížil slovom, a je už neskoro. Prosím Pannu Máriu, aby ma naučila žiť v láske, lebo bez jej pomoci to nedokážem. Ďakujem našej drahej Mamičke za všetku pomoc, za všetku jej lásku a milosti. Prosím, modlite sa za mňa, tak ako sa aj ja modlím za Vás. Prosím Ježiša, aby naplnil láskou všetkých ľudí na tejto planéte. On je jediná cesta k pravde, láske a mieru. Bez Boha niet pokoja a lásky.
Pavol Šúr, Predajná
(ukázka z knihy "Čakám vás v nebi 2".)
Tak Vas srdecne pozdravujem, teraz mi poslala moja kolegyna z Kosic tuto webovu stranku, je krasna, zatial som sa s nou nestretla..... Pozrela som si aj vas fotoarchiv, zasmiala som sa, je tam vela mojich znamych...snad najblizsi su mi ludia zo Zakoviec, s ktorymi ste stanovali, s Jozkom Hrenakom si pravidelne volame a obcas zabehnem aj s detmi do Zakoviec.... Patrim tiez k putnikom a pravidelne navstevujem horu Zvir.... Casopis M Rosu citam uz 10-ty rok a s Tonom Seleckym si obcas mailujeme. Zaujima ma aku mate odozvu na vasu webovu stranku, ozyva sa vam niekto? Registrovala som v Litmanovej autobusy z CR - Valasske Mezirici a troska davnejsie aj z Opavy, obcas som si spomenula na svoju sestru, ktora je tam vydata. V pocitaci mam fotku z hory Zvir, som tam ja aj so synom. Mimochodom som tiez matka 4 deti. Manzel pokial zil (som vdova) tiez navstevoval toto miesto, ktore vyzaruje citelnym pokojom....... Ak chcete, ozvite sa na tuto moju mailovu adresu. Prajem Vam pozehnany den.
S pozdravom Maria Mackova
Michalovce
Díky za Vaše stránky. Dostal jsem v Litmanové mnoho milostí. Je to ale spíš vnitřní záležitost. Byl jsem v Litmanové asi před deseti lety. Modlím se za Vás. Chvála Kristu a Panně Marii.
Petr Kubizna
Dobrý den! Při vyhledávání informací o Litmanové jsem našel Vaše mimořádně krásné stránky - a to po stránce obsahu i provedení. Protože jsem tam sám nebyl, fascinují mne zejména Vaše krásné výstižné fotky. Mám ale také prosbu: dovolíte je šířit dál? Děkuji Vám za odpověď. Je to moc hezké.
Ing. Rudolf Minář
Lanškroun (Pozn: informace z těchto stránek je možné šířit, viz. rubrika O autorech) Dobrý deň, chcel by som Vám zagratulovať k vytvoreniu tak fantastickej webstránky o zjaveniach Panny Márie v Litmanovej. Dozvedel som sa veľa nového a som rád, že som si mohol posolstvá Panny Márie vytlačiť a zamyslieť sa nad nimi. Tieto zjavenia v Litmanovej ma začali v súčasnosti mimoriadne intenzívne zaujímať, i keď som už o nich veľa počul pred časom a keď som bol menší, Litmanovú som aj navštívil.
S úctou
J. K. Vážení manželé Šumpíkovi, rozhodl jsem se Vám napsat a hlavně poděkovat za Vaše krásné stránky o Litmanové. Před necelými 2 měsíci jsem na netu narazil na poutní místo Litmanová ( dosud jsem o ní vůbec nevěděl ) a na Vaše stránky, které mi taky hodně pomohly v hledání informací o tomto poutním místě. Pocítil jsem velmi silnou touhu navštívit toto místo. Tak jsem vyrazil a nelitoval! Můj život v poslední době nabral úplně jiný směr a rozměr, hodně tomu napomohla i návštěva Litmanové. Díky také za fotogalerii Zviru. Sám jsem sice na místě taky fotil, ale po příjezdu domů byly všechny tyto cenné fotky pryč! Tak jsem mohl alespoň navštívit Vaše stránky a ukázat svým blízkým fotky z Vašeho webu. Taky "provozuji" vlastní webové stránky ( www.ferenco-walach.estranky.cz ) a právě při návštěvě v Litmanové jsem dostal vnuknutí, abych je využil "lépe a účelněji" - takže nyní jsou věnovány křesťanství a Panně Marii. Tuto neděli ( po měsíci ) se znovu chystám za naší Maminkou do Litmanové. Ještě jednou vřelý dík za Vaše stránky. Bůh Vám žehnej!
S pozdravem
František Fojtík ml. Vcera som bola na hore Zvir v Litmanovej a osobne som podakovala Matke Bozej za uzdravenie mojej mamicky. Moja mamicka bola prvykrat na hore Zvir v roku 1991 a prosila o svoje uzdravenie. Neprosila konkretne, ale Matka Bozia ju uzdravila z choroby, ktora bola pre nu najtazsia. Mala problemy s chrbticou v krizovej oblasti, nemohla byt zohnuta, nemohla kopat na zahrade, zametat a vykonavat tazsie prace, lebo sa potom nemohla vyrovnat. Slubila Matke Bozej, ze o tom bude podavat svedectvo. Osobne o tom povedala viacerym ludom, ale verejne nie. Takze teraz plnim slub za moju mamicku, lebo stale mala tuzbu to zverejnit. Moja mamicka Alzbeta Palirova verejne vyhlasuje, ze bola po navsteve hory Zvir zazracne uzdravena prostrednictvom Matky Bozej. Dakuje touto cestou nasmu Spasitelovi a jeho matke Panne Marii za vsetky milosti, ktore od nich dostava cely svoj zivot. Aj ja dakujem za vsetky milosti, ktore dostava moja rodina a prosim o pomoc pri obrateni mojho brata a jeho rodiny.
Emilia Drangová
email z 13. 12. 2009 |